11. dubna 2008
Začínam jeden príbeh...je len na vás, či chcete pokračovanie...
....akoby som sfúkla piesok a ním sa objavily slova vytesané v kameni.....
Bolo to tak dávno..... V Negevskej púšti sa prechádzal párik. Žena a jej muž. Ich obľúbené miesto. Čarokrásne do červenkasta zafarbené skaly,piesok. Sem,tam vyschnutá tráva,predsa jeden z najkrajších miest pre tých dvoch. Rodinka.Tato,maminka a v bruško 8-mesačné bábätko.
Písal sa rok 5704(1944) a všetko bolo neisté. Všade vojaci a nepokoje. Možno dobou,možno nedočkavosťou alebo iba náporom tepla, ale to bábätko sa náhle ohlásilo na svet.Červené skaly sťa stena ochrany prichýlili rodičku a za chvilku bolo na svete neonosené chlapča.Pupočnú šnúru otec vlastnými zubami prekúsal a zmietaný strachom a radosťou,neistotou a pýchou vzal svoju krvácajúcu žienku a nedonoseného,malinkého chlapčeka do náručia a bez prestávky ich niesol niekoľko kilometrov až k prvému obydliu.
Posledné kroky uz vysileného chlapa viedli do domu po zadupanej príchodovej ceste a jeho krik o pomoc znel snáď všade. Na pomoc pribehla cela rodina. Neznámi ľudia ktorí chceli pomôcť.
Haifa-Negev....je to jedno,ale narodil sa. Chlapec.Tretie dieťa svojich rodičov po dcére a po synovi ďalší syn. Jeho statočný boj o život trval 3 mesiace. Nedonosený,nie celkom dobre vyvynuté pľúca a váha 1995g neboli najjednoduchším krokom na tom svete. Na svete,kde bolo ťažké povedať či človek žije vo vlastnej zemi,alebo či je len hosťom tam,kde sa narodil - Môj OTEC.
Dnes sa píše rok 5768(2008). Chcela by som všetkým,koho to zaujalo a zaujíma,priblížiť a napísať ako a čo sa stalo a udialo medzi rokom 5704(1944) a dneškom.
Sosanne Otah
Útek - sloboda?
Viete aká je vôňa svitania? Nie? Je krásne omamná, láka to do prírody. Cítiť všetky vône sveta, stačí len zatvoriť oči a pustiť tú nádheru hlboko do pľúc.....
Sosanne Otah
Útek- konečne Anglicko
.....všetko sa zbehlo tak rýchlo, len hmlisto si otec pamätal čo všetko museli absolvovať. Vzali ich na nejakú policajnú stanicu, kde im dávali všelijaké otázky. Odkiaľ, kam, ako.... a podobne. Zlatí colníci a vojaci!
Sosanne Otah
Útek- konečne na druhom brehu
.....Na úvod: otázka. Chcem, aby ste si ju každý, kto sa pustí do pokračovania, položili sami sebe. „Viem si vážiť to, čo mám? Viem si vážiť a milovať svoju rodinu, blízkych, priateľov a svoj život?“ Teraz, keď ste si odpovedali, pokračujme teda.....
Sosanne Otah
Útek- až k Rakúskym hraniciam
.....chvíľkami mal pocit že to neprežijú. Naozajstný smútok zo straty Joachima ich nútila neustále v podvedomí myslieť na smrť. Otec bol o pol roka starší, tak kamarát od neho očakával odpovede na všetky tie otázky „prečo“. Od tej doby bol otec viac a viac zamyslenejší a tú radosť z vidiny pevniny a krajšej budúcnosti bral veľmi opatrne.
Sosanne Otah
Útek- smer Európa
Prežili dvaja. Ale ako...Pod krvavou masou vlastných ľudí, národa. Až do zotmenia ich chodili opľúvať a nechali napospas muchám, zverom. Pod telami vydržali v strašnom strachu, bolesti, v plači v tichom náreku vyše 12 hodín. Prežili dvaja. Ale ako...Pod krvavou masou vlastných ľudí, národa. Až do zotmenia ich chodili opľúvať a nechali napospas muchám, zverom. Pod telami vydržali v strašnom strachu, bolesti, v plači v tichom náreku vyše 12 hodín.
Sosanne Otah
Útěk - Yafo (Tel Aviv)
Pokračujem v príbehu. Troška netradičným úvodom, ale predsa. Láska sa nedá zmerať. Nie je to ani vo váhe ani v dĺžke... Láska je pocit, ktorý je. Proste je, alebo nie je v srdci človeka, a naučiť sa mať rád, sa dá...
Sosanne Otah
Útek - pokračovanie
V prvej časti ste sa, milí čitatelia, mohli zoznámiť s tromi malými utečencami z Palestiny a ich rodičmi. Naši hrdinovia vykročili na nebezpečnú cestu smer Európa, kade se vydali veriac, že tam nájdu lepší život ako v Palestine tých čias po druhej svetovej vojne...
Sosanne Otah
Útek - začiatok cesty
Niekedy v polovici roku 1954, keď sa môj otec javil ako veľmi šikovný a mimoriadne nadaný chlapec, rodina sa rozhodla ho poslať do Anglicka do školy.
Sosanne Otah
Zabývanie....
5704-Palestína,kde židia budovali a vytvárali svoje domovy a kultúru. Miesto, kde sa narodilo a vyrastalo tisíce generácií ľudí, ktorí nikdy nedávali na sebe vidieť svoje bohatstvo v zlate, ale rozum. Pretože najväčším bohatstvom človeka je rozum.
